Môj príbeh a vznik múzea
Rodný kraj, folklór a tradície sú pre mňa srdcovou záležitosťou. Takisto mám slabosť pre silné kone – tie živé aj tie, čo skrývajú svoju silu pod kapotou. Rád si zaspievam, zaspomínam na staré časy a pridám aj žart. Jednoducho som človek, pri ktorom sa nikto nenudí.
Dlho som túžil po tom, aby som zanechal niečo, čo spojí môj vzťah k minulosti s radosťou z toho, čo zbieram celý život. A tak vzniklo Múzeum starožitností pod kostolom sv. Vendelína v Ratnovciach, ktoré som slávnostne otvoril 25. marca. Múzeum sa nachádza v dome s popisným číslom 110 – v starom dome ratnovského zvonára Viliama Karabu. Práve tu som na povale objavil vzácny predmet, ktorý určite poteší každého návštevníka. Nechám vám to však ako malé prekvapenie.
Moje zbieranie starožitností trvalo dlhé roky. Chodil som po burzách, zachraňoval staré kočiare, kroje aj predmety, ktoré si zaslúžili druhý život. Možno ma poznáte aj z Piešťan – každý rok tam chodím s rodinou na Otvorenie letnej kúpeľnej sezóny, kde sprievod obohacujem prútenými detskými kočíkmi zo svojej zbierky. V múzeu nájdete kroje po mojej tete Sidónii z Drahoviec, krakovianske kroje či vzácne kúsky po mojej babke Márii z Banky.
Čo u mňa v múzeu uvidíte
Mojím cieľom bolo vytvoriť miesto, ktoré dýcha minulosťou a kde sa návštevníci môžu na chvíľu vrátiť do čias našich starých rodičov.
V prvej miestnosti vás privíta kuchyňa z 50. rokov – s pôvodným kredencom, kanapou aj umývacím stolom s dvomi lavórmi. Vtipne si spomínam na slová môjho starého otca Františka:
„Chlapče, sirku použi dvakrát – najskôr na šporák a potom na cigaretu.“
Ďalšia miestnosť je elegantná a vznešená. Nájdete v nej nábytok v štýle Biedermeier, krásny dubový salónik a starostlivo zachované stoličky. Mnohé z týchto kusov mi darovala rodina Lydky Gunther, rodenej Ratnovčanky. A medzi najvzácnejšie exponáty patrí aj približne 130-ročná posteľ po niekdajšom najbohatšom Ratnovčanovi, Alexandrovi Žambovi.
Ako vznikol nápad na múzeum
Pôvodne som sa chcel uchádzať o prenájom starej obecnej školy, ktorá je už roky zatvorená. Nepodarilo sa mi však získať podporu. Dnes viem, že to tak malo byť. Vďaka rodine Martina Tvarošku sa ku mne dostal dom zvonára Karabu – miesto, ktoré má svoju dušu aj príbeh. Dokonca aj kroje rodiny Karabovej, ktoré som dostal od jeho sestry Sidónie, sa po 120 rokoch symbolicky vrátili späť do rodného domu.
Veľa ľudí sa ma pýta, prečo nesie múzeum meno sv. Vendelína. Odpoveď je jednoduchá – na povale som našiel jeho zabudnutú sochu. Mal som pocit, akoby mi naznačoval, že má byť opäť doma. A tak aj je.
Moje posolstvo
Verím, že sny si treba plniť. Nič nepríde samo – treba chcieť, pracovať a nevzdať sa. Život nie je o tom len ho prežiť, ale aj o tom, aby sme si ho užili. A ja sa riadim aj starou múdrosťou:
„Kde láska býva, slniečko sa rado díva.“
Otváracie hodiny
Múzeum starožitností pod sv. Vendelínom je otvorené:
každú sobotu od 9:00 do 13:00.
Pre skupiny a návštevy mimo bežného času sa dá dohodnúť individuálny termín na telefónnom čísle: 0905 543 427